14 rokov po vysokej škole som minule hovorila telefonicky s mojou profesorkou literatúry. Oblial ma
mráz, keď som si spomenula, ako som vyletela zo skúšky a robila opravák. Tá pani bola vtedy v mojich očiach absolútny
generál. Je ťažké definovať ten pocit rešpektu, strachu, pokory a nepriazne dokopy.
A zrazu po telefóne rozoberáme hudbu a ona na mňa vyletí s otázkou ohľadom rapu a frázovania a ja jej oduševnene vysvetľujem, čo je v rape
free style a
battle a ako je ťažké a aké je to absolútne umenie, za jazdy do rýchleho beatu zafrázovať osmičku zrýmovanú a aby mala aj
posolstvo a hlavu a pätu. A keď sa zadarí rým, téma a myšlienka a ešte je to bez vulgarizmov, je to proste naozaj vážne
umenie. Normálne som u tejto elegantnej dámy, ktorá už v čase môjho lietania zo skúšok z literatúry bola v dôchodkovom veku, vzbudila rešpekt a
uznanie rapu.
Raperi sú naozaj umelci. Teda, nie všetci, samozrejme. Ale čím viac s nimi spolupracujem, tým viac si získavajú môj obdiv. Vedia parádne v rýchlom tempe chrliť rýmy a držať pritom kúlerský slang. Hovorím napríklad o
AMO, s ktorými som si už featuringov užila celkom dosť. A minulý týždeň sa mi ozvali chalani z hip-hop formácie
DeFuckTo a požiadali ma o song na ich nový album. Tak som dnes dala na otočku Zlín. Ráno som sadla do auta a do večera som bola naspať v Bratislave. Asi 5 hodín dokopy v aute a asi 5 hodín v štúdiu. Nikdy predtým sme sa osobne nestretli. Mám rada také spolupráce. Kto by to bol povedal? Že raperi môžu byť takí
profesionáli. Aj keď väčšina z nich sa hudbou neživí a väčšina z nich nemá hudobné
vzdelanie… aj tak sú to ťažkí machri. Teda aspoň tí, s ktorými som ja mala tú česť spolupracovať.
Škoda len, že do rádií sa samozrejme dostáva len to, čo je asi
na nič. To poriadne zostane driemať niekde na albumoch alebo v zopár kluboch. Poteším sa, keď ich bude aspoň plný
MusicJet. Aj keď mám pocit, že zatial ani Slovensko ani Čechy na niečo poriadne pripravené nie sú. Nevadí. Aspoň my si to vieme
vychutnať.
text: Misha, foto: Peter Frolowww.misha.sk