Už roky mi vŕta v hlave jedna vec. Prečo ľudia robia veci, ktoré si vyžadujú energiu, čas a peniaze na niečo, čo si nemusí vyžiadať skoro nič, alebo oveľa menej času, energie a peňazí. Mám na mysli
vianočné stromy. Myslím tie veľké stromy, ktoré sú obrovskými nákladnými autami prevážané a osádzané na
námestia každého mesta, mestečka a dedinky v celej krajine.
Mesto musí vyčleniť peniaze na to, aby zaplatilo prevoz, nákup a osadenie a potom rozobratie, odvezenie a likvidáciu
pätnásťmetrového stomu. A pritom je to úplne jednoduché. Stačí zasadiť jeden strom na každé námestie a každý rok ho len
ozdobiť. Koľko stromov by sa tak na zemeguli ušetrilo? Koľko je na Slovensku a v Čechách miest a dedín?! A všade je námestie. Koľko je to každý rok obrovských stromov? A odkiaľ ich vlastne berú? Tie predsa nepestujú v škôlkach na stromčeky. Tak to mi vŕta v hlave.
Za posledných 7 rokov som mala umelý (ale nádherný umelý) strom. Tieto Vianoce sú moje prvé v novom byte a tak ma rodinka presvedčila na živú jedličku. Máme 3 a pol metra vysoký majestátny strom, na ktorom som sa poriadne vyzúrila, ako aj na zvyšku vianočných dekorácii spôsobom: soby a veverice kam sa len pozrieš. V jednom ethnoshope sme natrafili na krásny ministrom z malých kúskov dreva. Ozdobila som ho miniozdobami a položila na jedálenský stôl.
Tento rok sa asi prvý krát na Vianoce naozaj
teším. A mám tendenciu pozývať k nám domov každý večer niekoho iného na kávu alebo varené víno, aby moja výzdoba dostala príležitosť
ohodnotenia. Dala som si tú energiu na výrobu časti vianočných ozdôb, napiekla a ozdobila som perníky a môj často hektický život tak dostal aspoň na chvíľu pauzu. A to je najpodstatnejšie.
Niekedy sa zastavím a cez okno auta sledujem ľudí ako nakupujú
vianočné stromy a predstavujem si ako v každom byte budú blikať alebo svietiť. To je v poriadku, veď ich asi na tento účel pestujú, a stále je veľké
percento ľudí, čo majú strom umelý. Ale tie na námestiach, tie mi teda neprestávajú vŕtať v hlave.
text: Mishawww.misha.sk